Zbohom Maťka
Dlho si sa trápila. Bruško nedalo pokoj. Ku koncu si už nič nejedla, všetko šlo von. Aj keď si mala odísť, očká Ti ešte žiarili životom. Ale ako si mohla, keď už si nič nevedela zjesť. By si sa len trápila. Voda v pľúcach, nádor na črievkach. Teraz si v zvieracom nebíčku. Nad Tvojim popolom rasstie tujka. Spávala si na vankúši nad mamkinou hlávkou, bola jej spoločníčka. Ďakujeme za spoločné chvíle.
